Čo s pokosenou trávou?

Ak máte záhradu, viete, že ani meter štvorcový na nej nie je zadarmo. Teraz celkom nemáme na mysli nákupnú cenu, aj keď tá samozrejme rastie v mnohých regiónoch do závratných výšin. Hovoríme skôr o tom, že aby záhrada dobre vyzerala, musíte sa o ňu neustále starať. A k základnej starostlivosti o záhradu patrí hlavne pravidelné kosenie trávy. Časť pozemku síce môžete pokojne vyhradiť pre včely či potreby ďalšieho hmyzu

a trávu na nej nechať rásť dlhšie, no podstatnú časť plochy by ste kvôli sebe a deťom mali kosiť približne raz za týždeň až dva. Táto doba je závislá napríklad na tom, koľko v danom období padne zrážok. V daždivom počasí tráva rastie prirodzene rýchlejšie.

Vyhodiť trávu do kontajnera? Plytvanie!

Akonáhle však trávu pokosíte, objaví sa otázka, kam s ňou. Niektoré obce síce ponúkajú svojim občanom bezplatné ukladanie biologických odpadov do špeciálneho kontajnera, no toto riešenie nie je celkom ideálne. Pripravujete sa tým o drahocenný materiál, s ktorým možno ďalej narábať a vo vlastnej záhrade tak podporiť „kolobeh živín“.

Skúste radšej kompostovať

Ďalším logickým riešením je kúpa kompostovacej nádoby, teda kompostéra. Skúste si zistiť, či sú vo vašej obci k dispozícii dotované nádoby na kompost, ktoré by ste ako jej občan mohli dostať (požičané) zadarmo. Najbežnejším modelom je plastový šesťuholník, približne meter vysoký, v zelenej alebo čiernej farbe.

Alternatívou je potom výroba vlastného kompostéra, ku ktorej budete potrebovať napríklad strešné laty, palety alebo drevené koly. Dôležité je, aby medzi jednotlivými „segmentmi“ boli medzery, ktorými dovnútra bude môcť prúdiť vzduch.

To je ostatne dôležité aj pri priemyselne vyrábaných kompostéroch, ktoré síce bývajú dodávané s vrchnákom. Biologický materiál však potrebuje vlhké prostredie, a že naňho občas zaprší, to bude len dobre. Preto vrchnák od kompostéra odložte niekde bokom do pivnice.

Na kompostovanie rok nestačí

Ideálne bude, ak si do kúta záhrady postavíte rovno minimálne dva kompostéry – lebo záhradný biologický materiál je na kompost ideálne pretvorený až minimálne po dvoch rokoch.

Iba po roku je kompostovanie nedokonalé a vzniknutý kompost ešte nie je vhodný pre hnojenie rastlín. V prvom kompostéri tak trávu s hlinou nechajte minimálne jednu celú sezónu odpočívať.

Kompostu pomôžete baktériami

Práve tráva s hlinou má tvoriť základ kompostu. Postup je veľmi jednoduchý. Keď pokosíte záhradu, hoďte všetky zelené zvyšky z kosenia do kompostéru a následne prikryte vrstvou hliny. Tú zalejte vodou zmiešanou s baktériami do kompostu SCD Compost. Ide o tekutý mikrobiologický koncentrát určený pre rýchlejšie a efektívnejšie kompostovanie organických zvyškov. O týždeň tak nebudete musieť riešiť, kam s ďalšou trávou, lebo tá z predchádzajúceho kosenia už bude vďaka práci baktérií „usadená“.

Koncentrátu s baktériami pritom budete potrebovať iba približne 1 dcl na 100 litrov vody. Čo znamená, že jedna či dve litrové fľaše vám vydržia pokojne celý rok a sezónu budete mať vyriešenú.

Ak však máte väčšiu záhradu alebo veľa kosíte, môžete si baktérie na kompostovanie kúpiť aj v dvojlitrovej fľaši či dokonca päťlitrovej bandaske.